Publications

Milí návštevníci našej webovej stránky a milí klienti / milé klientky,

v rámci projektu Právna poradňa pre azyl sme pre Vás pripravili na stiahnutie stručný prehľad konania o udelenie azylu. V priloženom dokumente (otvoríte kliknutím na nadpis) sa dočítate ako prebieha azylové konanie, kde možno podať žiadosť o azyl, kto o žiadosti rozhoduje, ako dlho, aké sú možné rozhodnutia v azylovom konaní, a podobne. Priložený text neobsahuje vyčerpávajúcu informáciu o azylovom konaní. Jeho ambíciou je poskytnúť úplne základný prehľad o priebehu tohto konania, vychádzajúc zo zákona o azyle. V prípade potreby podrobnejších informácií sa na nás môžete obrátiť.

Projekt "Právna poradňa pre azyl" trvá od 04.11.2016 do 31.10.2019 a je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

 

Publikácia analyzuje situáciu v oblasti migrácie z Ukrajiny do jednotlivých krajín V4 - Maďarsko, Slovensko, Poľsko a Česká republika a všíma si trendy v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Jednotlivé analýzy sa zameriavajú na popis humanitárnej (azylovej) migrácie a na rozhodovaciu prax o žiadostiach o azyl podaných občanmi Ukrajiny, ako aj na migráciu ekonomickú. V závere sa nachádzajú zistenia a odporúčania pre jednotlivé krajiny V4.

Publikácia vznikla s podporou Medzinárodného vysehradského fondu v rámci štandardnej grantovej schémy.

 

 

Národnú správu sme vypracovali v rámci nadnárodného projektu spolufinancovaného z prostriedkov EÚ: „Najlepšia prax v určovaní a implementovaní trvalých riešení pre odlúčené deti v Európe“, v spolupráci s poradným výborom, kde boli zastúpené aj zodpovedné štátne orgány Slovenska.

V súvislosti s aktuálnou utečeneckou krízou prišlo do Európy aj množstvo odlúčených detí –detí, ktoré nesprevádzajú rodičia ani iná zodpovedná osoba. Medzinárodné organizácie a monitorovacie orgány (UNHCR, UNICEF, GRETA) pravidelne upozorňujú na riziká, ktorým sú tieto deti vystavené, najmä pokiaľ o ide o zabezpečenie základnej starostlivosti a ochrany pred vykorisťovaním alebo obchodom s ľuďmi.

Podľa Európskej komisie je „prijatie a nájdenie trvalého riešenia“ jednou z hlavných foriem celoeurópskeho prístupu ku starostlivosti o odlúčené deti.

Trvalé riešenie je pre dieťa stále riešenie, ktoré nájdeme v čo najkratšom čase po príchode dieťaťa, ktoré je možné preskúmať a ktoré berie do úvahy najlepší záujem dieťaťa po zvážení viacerých faktorov: rodinných pomerov dieťaťa; jeho prostredia vrátane štátnej príslušnosti, vierovyznania a kultúry; bezpečnosti dieťaťa, vrátane rizík obchodu s ľuďmi; osobitnej zraniteľnosti a potrieb ochrany, a jeho názorov spolu s jeho schopnosťami. Určenie vhodného trvalého riešenia je teda proces.

Z národnej správy vyplýva, že Slovensko má vhodnú infraštruktúru pre odlúčené deti, ako aj systém starostlivosti, ktorý sa dokáže o tieto deti postarať a poskytnúť im budúcnosť a ochranu. Slovensko sa už dávnejšie zaviazalo, že dobrovoľne prijme 100 utečencov v rámci relokácie z Talianska a Grécka a 100 utečencov zo Sýrie. Vzhľadom na pomerne dobre vypracovaný systém starostlivosti o odlúčené deti na Slovensku, odporúčame vláde, aby v rámci dobrovoľného záväzku Slovenska zvážila prijatie určitého počtu (napr. 20) maloletých utečencov bez sprievodu, ak je to v ich najlepšom záujme, ktorí by po príchode na Slovensko mohli byť umiestnení priamo do detského domova pre maloletých bez sprievodu v Medzilaborciach, kde začne ich proces integrácie.

Manuál, resp. praktická pomôcka „Právne aspekty práce s odlúčenými  deťmi“ sme pripravili v rámci projektu „Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 5“ podporeného z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (EIF), Solidarita a riadenie migračných tokov.  Tento manuál je určený predovšetkým sociálnym pracovníkom detského domova pre maloletých bez sprievodu, a jeho cieľom je poskytnúť prehľad právnych štandardov pre prácu s touto cieľovou skupinou detí. Užitočné informácie v ňom môžu nájsť aj ďalší profesionáli pracujúci s maloletými bez sprievodu, napríklad opatrovníci, psychológovia či právnici, pre ktorých je problematika maloletých bez sprievodu novou oblasťou ich záujmu. Manuál vznikol po konzultácii a s podporou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Príručka koučingu bola vypracovaná v rámci projektu "Coaching-Innovative support for better integration of refugees", program Celoživotného vzdelávania Grundtvig – Učiace sa partnerstvá, ktorý v čase od augusta 2013 do júla 2015 uskutočnilo združenie Pro Refugiu (Rumunsko) v spolupráci s Caritas Praha (Česká republika) a Liga za ľudské práva (Slovenská republika).

Táto príručka má za cieľ poskytnúť odborníkom, ktorí už pracujú s utečencami ako sociálni koučovia, psychológovia, kultúrni mediátori, praktický a zábavný spôsob výučby týkajúci sa koučingu, ktorý môžu použiť na pomoc utečencom.

Koučingový prístup je veľmi inovatívna téma, ktorá sa používa v rôznych oblastiach, aby pomohla ľuďom naučiť sa, ako zvýšiť vlastné povedomie, zlepšiť sebadôveru pri prekonávaní rôznych prekážok a riešení výziev vo svojom živote a zvýšiť motiváciu. Existuje veľká potreba pre nový prístup v súvislosti s pomocou utečencom – taký, ktorý s odstupom času zohľadňuje zníženie zraniteľnosti, aktívne viac podporuje schopnosť utečencov pomáhať si pri riešení súčasných problémov súvisiacich s integráciou ako len jednoduchý koučing.

Tento Pozičný dokument  vychádza z výskumu Ligy za ľudské práva, ktorý sme uskutočnili  v období od septembra 2013 do septembra 2014 a zahŕňal  výskum právnych predpisov, štatistických údajov, dostupných štúdií a analýz (tzv. desk-research), ako aj realizáciu a následnú analýzu rozhovorov (tzv. field-research). Výskum sme uskutočnili v rámci projektu Miznúce deti podporeného Nadáciou otvorenej spoločnosti. Pozičný dokument pozostáva zo zistení a odporúčaní, a z východiskovej analýzy.

Ambíciou Pozičného dokumentu je „otvorenie Pandorinej skrinky“, vytiahnutie problému na povrch, vyvolanie záujmu o hľadanie riešení a rozprúdenie odbornej diskusie medzi zodpovednými. Okrem toho sme sa snažili zakomponovať do Pozičného dokumentu aj informácie, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia na prijatie opatrení (príklady dobrej praxe z iných krajín, úloha opatrovníka v ochrane bezpečnosti dieťaťa), a tiež informácie, ktoré môžu zodpovedným orgánom pomôcť lepšie pochopiť fenomén migrácie odlúčených detí prichádzajúcich do SR, a tak im lepšie porozumieť a vhodnejšie nastaviť systém starostlivosti a ochrany (profily detí prichádzajúcich zo Somálska a z Afganistanu).

Projekt Miznúce deti bol  podporený sumou 36 000 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Miznúce deti je Zvýšenie zapojenia MVO do tvorby politík a rozhodovacích procesov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

Mgr. Zuzana Bargerová

Migranti, občania EU a štátni príslušníci tretích krajín s oprávneným pobytom na Slovensku, predstavujú 1.3 % populácie našej krajiny. Na konci roka 2013 u nás s oprávnením na pobyt žilo 26,157 štátnych príslušníkov tretích krajín a 45,492 občanov EU, EHP a Švajčiarska. Ako ukazujú štatistiky, až 80% z nich už z hľadiska ich právneho statusu je možné považovať usadených migrantov, pretože im bol udelený trvalý pobyt, ktorý im v rôznych oblastiach ich integrácie a života na Slovensku priznáva vyššiu mieru práv ako novo-prichádzajúcim cudzincom.

Získanie trvalého pobytu na území Slovenska však nie je ani po 5 rokoch prechodného pobytu samozrejmosťou, rovnako ako udelenie štátneho občianstva naturalizáciou po ôsmych rokoch trvalého. A plné občianske a politické práva formálne získa až naturalizovaný migrant, ktorému po ôsmych rokoch trvalého pobytu a dvoch rokoch čakania na vybavenie žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR vyhovie Ministerstvo vnútra SR.

Tento článok vznikol v rámci projektu „Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 4“ podporeného Európskou úniou z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín Solidarita pri riadení migračných tokov. Názory prezentované v článku sú výlučne názormi autorky. Európska komisia nezodpovedá za obsah ani akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

JUDr. Katerína Fajnorová

„Veľa krát som bol na cudzineckej polícii, ani to neviem spočítať. Predvedený na policajnú stanicu som bol možno 25 krát, zaistený som bol 6 či 7 krát. Ak by som mal kópiu všetkých dokumentov, ktoré o mne polícia má, trávili by sme ich čítaním aj týždeň.“ (Klient pôvodom z Kosova s udeleným tolerovaným pobytom, na Slovensku žije viac ako 20 rokov)

Časté kontroly a výsluchy, opakované a predlžované zaistenie, pravidelné návštevy na cudzineckej polícii spojené s dlhými hodinami čakania od piatej ráno za účelom podania žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu, strach z vyhostenia a opätovnej „rekreácie“ v útvare policajného zaistenia, to je každodenná realita viacerých klientov, ktorí vyhľadajú našu pomoc a právnu radu. Keď sú prepustení z útvaru policajného zaistenia, kde niektorí strávili aj jeden a pol roka, a je im udelený tolerovaný pobyt chvíľku sa tešia, pretože majú, často po mnohých rokoch, oprávnený pobyt. Veľmi rýchlo však z tejto radosti vytriezvejú, keď si uvedomia, že tolerovaný pobyt udelený z dôvodu, že ich vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné, im nedáva možnosť žiť normálny život. Predovšetkým, nemajú právo legálne pracovať, a teda buď sa živia odpadkami a žijú na ulici, alebo vykonávajú podradné práce „na čierno“, kde často dochádza k ich vykorisťovaniu. Navyše štát touto nelogickou a nehumánnou právnou úpravou prichádza o financie vo forme daní a podporuje nelegálne zamestnávanie. Pokiaľ ide o dávky zo systému sociálnej starostlivosti, osoby s tolerovaným pobytom majú nárok len na dávku v hmotnej núdzi, t.j. cca 60 eur mesačne, čo nestačí ani na ubytovanie v trošku lepšej ubytovni pre bezdomovcov. Ak teda nechcú porušovať zákon, a ani pracovať v nedôstojných podmienkach, majú problém prežiť.

 

Právnu pomoc sme osobám bez štátnej príslušnosti schopní v Lige za ľudské práva poskytovať vďaka projektu „Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 4“ podporeného z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, program Solidarita pri riadení migračných tokov. Tento článok vznikol v rámci uvedeného projektu. Názory prezentované v článku sú výlučne názormi autorky. Európska komisia nezodpovedá za obsah ani akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

 

Alexandra Malangone, MA., MSc.

Odlúčené dieťa, alebo maloletý bez sprievodu (legislatívny pojem), je dieťa (osoba do 18 rokov), ktoré nie je štátnym občanom Slovenska a na našom území sa nájde bez sprievodu rodičov alebo zákonných zástupcov. V anglickej terminológii sa takéto dieťa nazýva „separated child“, alebo „unaccompanied minor“.

Kto sú tieto deti? Ako sa k nám dostanú? Odkiaľ prichádzaju? Kde sú ich rodičia?

Ide o deti, ktoré prichádzajú najmä z Afganistanu, Somálska, Čečenska, Eritrey, Moldavska, Gruzínska, Vietnamu, Bangladéša, Ruskej federácie, Palestíny, Kuvajtu, či Sýrie. Každoročne sa na Slovensku nájde približne 140 – 200 detí bez sprievodu. Okrem detí vo veku 15 až 18 rokov, ktorých je väčšina, sa od roku 2009 u nás našli aj deti vo veku 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14 rokov, či dokonca deti jedno a dvoj-ročné. Mnohokrát ide o súrodencov – často má jeden z nich viac ako 18 rokov. V tomto prípade sú po príchode na Slovensko takíto súrodenci zväčša rozdelení – dieťa do 18 rokov vstupuje do starostlivosti orgánov sociálno-právnej ochrany a kurately, pričom je predbežným opatrením súdu umiestnené v detskom domove, zatiaľ čo starší súrodenec je umiestnený buď v Útvare policajného zaistenia cudzincov, ako migrant, ktorý nemá doklady a na naše územie vstúpil a zdržuje sa na ňom neoprávnene, alebo v azylovom tábore, ak požiada na území Slovenska o azyl.

Ako je možné, že sa tak malé deti ocitnú v našej krajine bez rodičov, či zákonných zástupcov po prekonaní  tisícov kilometrov, a mesiacoch cesty do bezpečia? Kto ich vlastne na tejto ceste sprevádza?

Tento článok vznikol v rámci projektu „Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 4“ podporeného Európskou úniou z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín Solidarita pri riadení migračných tokov. Názory prezentované v článku sú výlučne názormi autorky. Európska komisia nezodpovedá za obsah ani akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

JUDr. Miroslava Mittelmannová

Advokátka

Majú cudzinci právo na právnu pomoc v konaniach pred cudzineckou políciou?

Právo mať svojho právneho zástupcu v trestnom konaní je všeobecne známe a rešpektované pravidlo. Každý proti komu sa vedie trestné konanie má ústavou, medzinárodnými zmluvami[1] ako aj vnútroštátnymi zákonmi[2] jasne garantované právo na obhajobu.  O tom niet pochýb a v praxi sa to rešpektuje. Majú však aj účastníci iných konaní, konkrétne cudzinci v konaniach pred cudzineckou políciou, právo na právnu pomoc? Ak áno, v ktorých právnych normách je ustanovená? Cieľom tohto článku je nájsť odpovede na tieto otázky a zistiť, či aj cudzincom zdržiavajúcim sa na Slovensku, legislatíva garantuje prístup na právnu pomoc vtedy, keď to potrebujú.

Tento článok vznikol v rámci projektu „Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 4“ podporeného Európskou úniou z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín Solidarita pri riadení migračných tokov. Názory prezentované v článku sú výlučne názormi autorky. Európska komisia nezodpovedá za obsah ani akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.



[1] Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.

[2] Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

 

JUDr. Zuzana Števulová

Abstrakt:

Článok je zameraný na popísanie rozdielov medzi právnou úpravou práva na rodinný život rôznych kategórií cudzincov v imigračnom práve Slovenskej republiky. Cieľom článku je priblížiť a vysvetliť čitateľovi rozdielne postavenie občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov a občanov SR a ich rodinných príslušníkov pri realizácii práva na rodinný život v rámci noriem únijného práva a národného imigračného práva. Ambíciou autorky je aj naznačiť riešenia, ktoré by mohli nastať z pohľadu de lege ferenda.

Kľúčové slová: migrácia, imigrácia, rodinný príslušník občana EÚ, občan EÚ, občan, občianstvo únie, rodinný život, právo EÚ, právo na voľný pohyb osôb

Abstract:

The article deals with the issue of different legal provisions governing the right to family life in Slovak immigration law, with regard to certain categories of foreigners. The aims of the article are to enlighten and explain the different status and rights of EU citizens and their family members and citizens of SR and their family members when realizing their right to family life within the norms of EU and national immigration law. The ambition of the author is to suggest possible solutions de lege ferenda in this respect.

Key words: migration, immigration, family member of EU national, EU citizen, citizen, union citizenship, family life, EU law, right to free movement

Tento článok vznikol v rámci projektu „Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 4“ podporeného Európskou úniou z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín Solidarita pri riadení migračných tokov. Názory prezentované v článku sú výlučne názormi autorky. Európska komisia nezodpovedá za obsah ani akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

 

Preklad Všeobecného komentára č. 14 (2013) Výboru pre práva dieťaťa k určovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa do slovenského jazyka (článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) - jedná sa o kľúčové a dlho očakávané odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa o tom,  ako má byť uplatňovaný najlepší záujem dieťaťa jednotlivými členskými štátmi Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Považujeme za mimoriadne dôležité, aby zodpovedné orgány štátnej správy mali prístup k predmetnému komentáru v slovenskom jazyku.

Preklad dokumentu bol vyhotovený v rámci projektu Miznúce deti, ktorý bol  podporený sumou 36 000 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Miznúce deti je Zvýšenie zapojenia MVO do tvorby politík a rozhodovacích procesov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

Komunikačná stratégia je koncepčný dokument, ktorý  ponúka návod a inšpiruje, ako lepšie komunikovať a odovzdávať odkazy o pozitívnych prínosoch migrácie a integrácie cudzincov do spoločnosti.

Z dlhodobého hľadiska chceme komunikačnou stratégiou dosiahnuť zmenu spoločnosti vo vnímaní migrácie ako prirodzeného javu a cudzincov ako súčasti modernej slovenskej spoločnosti. Zároveň chceme tiež prispieť k potláčaniu negatívnych postojov a stereotypov u verejnosti.

Komunikačná stratégia vznikla aj vďaka zapojeniu a diskusii mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú cudzincom na Slovensku a v spolupráci s PR agentúrou Neopublic Porter Novelli. Liga za ľudské práva pri tvorbe komunikačnej stratégie úzko komunikovala so slovenským ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vykonáva úlohy v oblasti integrácie cudzincov. O jej vzniku pravidelne informovala aj ostatné štátne orgány a inštitúcie na stretnutiach Fóra integrácie. Prípravu komunikačnej stratégie podporilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zo štátneho rozpočtu a z finančných prostriedkov Európskej únie z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci projektu Fórum integrácie – platforma pre otvorený dialóg o migrácii a integrácii cudzincov na Slovensku.

Liga za ľudské práva pripravila druhé vydanie informačnej brožúry „Môj život na Slovensku“. Autorkami sú Katarína Fajnorová, Katarína Marinová a Alexandra Malangone. Ilustroval Filip Waldner.

Táto informačná brožúra je určená pre maloletých cudzincov bez sprievodu, z ktorej sa môžu dozvedieť základné informácie o tom, čo sa s nimi deje, kde sa nachádzajú a kto sa o nich stará. Brožúrka bola preložená do šiestich jazykov, ktorými maloletí bez sprievodu najčastejšie hovoria.

Táto publikácia vyšla s finančnou podporou Európskej únie z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, Solidarita a riadenie migračných tokov, v rámci projektu "Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 4", kód projektu SK 2012 EIF P1/4 IP.

Táto publikácia vznikla ako súčasť projektu “Presadzovanie práv obetí obchodovania s ľuďmi v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku, s dôrazom na právnu pomoc - Prístup zohľadňujúci ľudské práva” - Promotion of the Rights of Trafficked Persons in Bulgaria, Romania and Slovakia with Emphasis on Legal Support – A Human Rights-Based Approach”, ktorý sa realizuje v Holandsku, Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku a je podporený z prostriedkov Európskej únie Prevencia a boj proti kriminalite (Prevention of and Fight against Crime – ISEC) partneri, HOME/2011/ISEC/AG/4000002581. Partnermi projektu sú: Netherlands Helsinki Committee (Holandsko), ANIMUS Association Foundation (Bulharsko), Ruse Catholic Organization “Caritas” (Bulharsko), The Human Rights League (Slovensko), ADPARE (Rumunsko) and Association Pro Refugiu (Rumunsko).

Liga za ľudské práva vydala praktickú príručku pre migrantov - sprievodcu pobytom migranta na Slovensku. Je to príručka pre migrantov, ktorí sa rozhodli prechodne alebo trvalo usadiť na Slovensku a prináša prehľad životných situácií a otázok, s ktorými sa na nás najčastejšie obracali migranti v rámci právnej poradne.

Pochopili sme, že úspech pri získavaní a obnove pobytu často spočíva v detailoch, v predchádzaní nedorozumení alebo lepšom zvážení časových možností. Preto príručka ponúka základný prehľad práv a povinností ako aj popis konkrétnych (anonymných) prípadov vrátane praktických návodov na riešenie.

Preto neváhajte a čítajte (napríklad aj počas čakania na cudzineckej polícii)!

Táto publikácia vyšla s finančnou podporou Európskej komisie, Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, Solidarita a riadenie migračných tokov, v rámci projektu "Právna poradňa pre pobyt a občianstvo 3", kód projektu SK 2011 EIF P1/9/IP.

Za obsah publikácie zodpovedá výlučne Liga za ľudské práva, o.z.

publikácia „Dieťa alebo dospelý? Ochrana práv cudzincov v konaniach o určenie veku a v konaniach o zaistení.“ je výstupom rovnomenného výskumného projektu, ktorý Liga za ľudské práva, o. z. realizovala v mesiacoch október 2012 až marec 2013 s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Výskum pozostával z analýzy právneho stavu, rozsiahleho terénneho výskumu, konzultácií s právnymi akademikmi a lekármi, ako aj z komparatívneho výskumu. Publikácia predstavuje analýzu súčasného právneho stavu a praxe, identifikáciu zistených nedostatkov a odporúčania na zlepšenie systému určovania veku cudzincov.

Publikácia „Dublin II Regulation. Lives on Hold. European Comparative Report“ je výsledkom analýzy stavu aplikácie Dublinského nariadenia v rámci členských štátov EÚ a bola vypracovaná v rámci nadnárodného projektu „European Network for Technical Cooperation on the Application of the Dublin II Regulation“, ktorého partnerom bola aj Liga za ľudské práva.

Ide o komparatívnu analýzu, ktorá vychádza z výskumu realizovaného v jednotlivých členských štátoch a obsahuje porovnanie rôznych aspektov aplikácie Dublinského nariadenia (Nariadenie Rady č. 343/2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov) v rámci EÚ. Príloha č. 2 obsahuje odporúčania na zlepšenie fungovania Dublinského systému adresované členským štátom.“

Publikácia „Dublin II Regulation National Report“ je výsledkom analýzy stavu aplikácie Dublinského nariadenia na území SR a bola vypracovaná Miroslavou Mittelmannovou a Katarínou Fajnorovou v rámci nadnárodného projektu „European network for technical cooperation on the application of the Dublin II Regulation“, ktorého partnerom bola aj Liga za ľudské práva.

Veríme, že naše zistenia a odporúčania napomôžu v odstránení nedostatkov Dublinského systému v Slovenskej republike.

Publikácia „Opatrovníctvo a poručníctvo maloletých bez sprievodu v podmienkach SR – Právny stav a návrhy vhodných opatrení“ je určená predovšetkým pre zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí najčastejšie vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo vzťahu k MBS, ako aj pre tých, ktorí by potenciálne mali záujem vykonávať funkciu opatrovníka/poručníka k MBS.

Na príprave príručky sa podieľal tím odborníčok Ligy za ľudské práva skladajúci sa z advokátky, právničky, sociálnej pracovníčky, psychologičky a prizvaných právničiek.

Publikácia bola realizovaná s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práva slobôd.

This National report is a part of the project “Practices in interviewing immigrants: legal implications” funded by the Visegrad Fund. The project is realized with Slovak Human Rights League, The Hungarian Helsinki Committee, Czech Organization for Aid to Refugees and Ukrainian Caritas.

Autori národných štúdií Practices in interviewing immigrants: legal implications sú expertmi cudzineckého práva: za Poľsko: Maja Tobiasz, za Ukrajinu: Kristina Jarošová, za Maďarsko: Orsolya Szantai Vecsera, za Česko: Hana Franková, za Slovensko: Zuzana Števulová.

Národné správy sú k dispozícii na webstránkach všetkých piatich partnerov výskumu:
http://www.hrl.sk/publications
http://www.opu.cz/cz/article/135
http://helsinki.hu/Menekultek_es_kulfoldiek/Projektek/htmls/914
http://www.hfhrpol.waw.pl/uchodzcy/en/publikacje-dla-cudzoziemcow/practi...
http://caritas-uzhgorod.org/uk/migraciyniproekti/116-2011-09-28-14-33-39...

alebo priamy odkaz:

Practices in interviewing immigrants POLAND
Practices_in_interviewing_immigrants_Hungary
Practices_interviewing_immigrants_Czech_rep
Practices_interviewing_immigrants_Slovakia
Practices_interviewing_immigrants_Ukraine_Caritas

„Zaistenie a alternatívy k zaisteniu v Slovenskej republike – Národná správa“ obsahuje popis platnej legislatívy v rokoch 2010 a 2011 a zhodnotenie jej použitia. Identifikuje a poukazuje na niektoré problematické oblasti a upozorňuje na nadchádzajúce zmeny v legislatíve od januára 2012. V správe sa nachádza aj základný prehľad azylového systému, právna úprava zaistenia, dopad zaistenia na žiadateľov o azyl, štatistiky a zhodnotenie hlavných zistení.

Autorkami sú Miroslava Mittelmannová a Zuzana Števulová.

Publikácia vyšla s finančnou podporou Európskej komisie, Európskeho fondu pre utečencov v rámci projektu: „Kroky k slobode. Monitorovanie zaistenia a presadzovanie alternatív k zaisteniu žiadateľov o azyl v Lotyšsku, Litve, Estónsku, Slovensku a v Českej republike.“

Porovnávacia štúdia je súčasťou projektu “Practices in interviewing immigrants: legal implications”, ktorý bol podporený Vyšehradským fondom. Štúdia vychádza z dlhodobých skúseností a pozorovaní účastníkov projektu. Sumarizuje vyššie uvedené národné štúdie krajín V4 a Ukrajiny, odráža súčasný stav praxe v rokoch 2010-2011. V tomto období sme opakovane zaznamenali sťažnosti na zaobchádzanie a kvalitu tlmočenia počas rôznych procesných úkonov a pri kontakte cudzincov so štátnymi orgánmi. Pýtame sa, či existujúce právne normy a aplikačná prax dostatočne zaručujú rešpektovanie základných práv cudzincov v súvislosti s riadnym a zákonným tlmočením počas konaní a tiež, akým rizikám sú vystavení iní cudzinci z dôvodu pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré boli pozorovaniami identifikované. Štúdia na adresované problémy artikuluje výzvy určené všetkým zainteresovaným v kontakte s cudzincami.

V priebehu roku 2009 právničky Ligy za ľudské práva realizovali výskum súčasnej situácie v oblasti integrácie maloletých migrantov bez sprievodu financovaný Európskym fondom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorého výsledkom je štúdia PRÁVNE POSTAVENIE A MOŽNOSTI INTEGRÁCIE MALOLETÝCH CUDZINCOV BEZ SPRIEVODU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE.

Predstavuje jednu z prvých komplexne poňatých právnych analýz, ktoré sa vôbec uskutočnili v oblasti maloletých bez sprievodu na území Slovenskej republiky. Približuje definíciu ako aj osobitosti právneho postavenia maloletých bez sprievodu v rôznych štádiách ich pobytu na Slovensku a má ambíciu slúžiť ako materiál pri riešení často komplikovaných právnych situácií, v ktorých sa maloletí bez sprievodu môžu nachádzať.
Sprostredkovaná právna úprava jednotlivých postupov, ktoré sa v prípade maloletých bez sprievodu uplatňujú, je čitateľovi predkladaná nielen z pohľadu právnej úpravy, ale predovšetkým aj z pohľadu, aký postup v súlade s najlepším záujmom dieťaťa zvoliť, teda kedy je potrebné maloletého zlučovať s jeho rodinou, kedy mu umožniť podať vyhlásenie, ktorým sa začína konanie o udelenie azylu a kedy je v jeho prípade najvhodnejšie požiadať o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt.

OTÁZKY OPISU A PREKLADU sú určené všetkým, ktorí prichádzajú do styku s imigrantmi a ich cieľom je porozumieť im. Publikácia opisuje, ako sa dajú využiť poznatky antropológie a etnografie vo vedení a tlmočení interview.

Text pozostáva z výkladu, otázok aj ukážok ako viesť interview, aké sú univerzálne vlastnosti pamäte, v čom všetkom závisí reč od kontextu, aké sú podmienky dobrého opisu, ako súvisia typy otázok a odpovede, aké pomocné techniky prehĺbia interview, a ako sa dá etnografia využiť pri tlmočení. Text uzatvárajú poznatky o princípoch fungovania stereotypov a o medzikultúrnej komunikácii.
Publikácia sprístupňuje praktické informácie, z ktorých si pri vedení interview môžu vybrať pracovníci Migračného úradu, pracovníci Policajného zboru, tlmočníci, právni zástupcovia, pracovníci iných ministerstiev a úradov; inšpirovať sa však môžu aj sudcovia, pracovníci štátnej správy či mimovládneho sektora, ale aj sociálni pracovníci, psychológovia, sociológovia a etnológovia ako aj študenti, ktorí sa na spomenuté profesie pripravujú.

V publikácii VYBRANÉ PRÁVA CUDZINCOV NA ÚZEMÍ SR A KULTÚRNA ROZMANITOSŤ sú opísané vybrané ustanovenia medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Na príkladoch z praxe sú ilustrované podmienky uplatňovania princípu nenavrátenia, zlúčenia rodiny a kultúrnej citlivosti.

Prvá časť približuje podmienky, za ktorých nemožno cudzinca vyhostiť, vydať alebo inak vrátiť z územia Slovenska do krajiny, v ktorej by mu hrozilo mučenie alebo iné zaobchádzanie v rozpore z medzinárodnými štandardmi. Druhá časť rozoberá právo na zlúčenie rodiny cudzincov, jeho východiská a záruky zakotvené v medzinárodných dohovoroch, v práve Európskej únie a v legislatíve SR. Tretia časť opisuje, ako kultúrne rozmanité prejavy súvisia s ľudským vnímaním z pohľadu antropologických výskumov.
Text je písaný pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede na špecifické otázky spojené s právnym postavením a vnímaním cudzincov na Slovensku. Užitočné informácie v nej nájdu pracovníci štátnych, medzivládnych a mimovládnych organizácií, ktorí pôsobia v oblasti migrácie, ako aj študenti a iní ľudia so záujmom o dané oblasti.

Liga za ľudské práva okrem informačných letákov v roku 2009 pripravila aj informačnú brožúru „Môj život na Slovensku“. Autorkami sú Katarína Fajnorová a Katarína Marinová. Ilustroval Filip Waldner.

Táto informačná brožúra je určená pre maloletých cudzincov bez sprievodu, z ktorej sa môžu dozvedieť základné informácie o tom, čo sa s nimi deje, kde sa nachádzajú a kto sa o nich stará. Brožúrka bola preložená do šiestich jazykov, ktorými maloletí bez sprievodu najčastejšie hovoria.

Stav integrácie cudzincov s doplnkovou ochranou do spoločnosti