Boj proti obchodovaniu s ľuďmi

Napriek tomu, že obchodovanie s ľuďmi sa veľmi často spája práve s fenoménom nelegálnej migrácie, táto premisa nie je presná. V kontexte cezhraničnej nelegálnej migrácie je nevyhnutné nemýliť si obchodovanie s ľuďmi s trestným činom prevádzačstva. Obeť obchodovania s ľuďmi môže, ale vôbec nemusí byť nelegálnym migrantom. Množstvo osôb, ktoré sa stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi, migruje legálne – či už cez hranice, v rámci vlastnej krajiny pôvodu, alebo v rámci zón voľného pohybu medzi skupinami štátov, ako napr. EÚ. Pri diferencovaní prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi je preto kľúčové vychádzať z medzinárodných definícií týchto trestných činov obsiahnutých v Protokole OSN proti prevádzačstvu migrantov po súši, mori a letecky a Protokole OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, predovšetkým ženami a deťmi, ktoré dopĺňajú Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, boli transponované do slovenského právneho poriadku a sú záväzné pre Slovenskú republiku od 1. októbra 2004, keď predmetné transponované ustanovenia nadobudli účinnosť.

So zreteľom na Protokol OSN proti prevádzačstvu sa prevádzanie migrantov definuje ako „sprostredkovanie nelegálneho vstupu osoby do zmluvného štátu, ktorého táto osoba nie je štátnym príslušníkom, alebo v ňom nemá trvalý pobyt, s cieľom priamo alebo nepriamo získať finančnú alebo inú materiálnu výhodu“.

Naopak, so zreteľom na Protokol OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi sa obchodovanie s ľuďmi definuje ako:

(a) „zlákanie, preprava, prechovávanie, odovzdanie alebo prevzatie osôb, prostredníctvom hrozby alebo použitia násilia, alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, klamstva, zneužitia svojho postavenia, alebo zneužitia bezbrannosti, alebo inak zraniteľného postavenia, alebo odovzdávania, alebo prijímania platieb alebo iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá je na inú osobu odkázaná, za účelom vykorisťovania“.

(b) Vykorisťovanie zahŕňa ako minimum vykorisťovanie prostitúciou iných alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo odoberanie orgánov.

(c) Súhlas obete obchodovania s ľuďmi s vykorisťovaním uvedeným v písm. (a) tohto článku je irelevantný, ak sa na dosiahnutie súhlasu použili akékoľvek prostriedky uvedené v písmene (a).

(d) Zlákanie, preprava, prechovávanie, odovzdanie alebo prevzatie dieťaťa na účely vykorisťovania sa považuje za obchodovanie s ľuďmi aj vtedy, ak sa na dosiahnutie súhlasu nepoužili nijaké z prostriedkov uvedených v písmene (a) tohto článku.

(e) Dieťa znamená osobu mladšiu ako osemnásť rokov.

So zreteľom na skutočnosť, že obchodovanie s ľuďmi predstavuje vážne porušovanie ľudských práv, zasahuje do dôstojnosti a integrity osôb a môže vyústiť do otroctva obetí, je mimoriadne dôležité vedieť:

a) diferencovať medzi obchodovaním s ľuďmi a prevádzačstvom;

b) správne identifikovať obete obchodovania s ľuďmi aj medzi nelegálnymi migrantmi (pri odhaľovaní neoprávneného prekročenia štátnej hranice SR a súčasne neoprávneného pobytu na území SR) a medzi žiadateľmi o azyl.

V boji proti obchodovaniu s ľuďmi je pozornosť vo veľkej miere venovaná vzdelávaniu orgánov činných v trestnom konaní. Oveľa menšej pozornosti sa ale dostáva ochrane práv obetí v trestnom a civilnom konaní. Jednou z oblastí pomoci a ochrany pre obete obchodovaniu s ľuďmi zakotvenou v Dohovore Rady Európy, ako aj Smernici Rady 2011/36/EU je právna pomoc a právne zastupovanie obetí obchodu s ľuďmi v týchto náročných konaniach. Liga za ľudské práva sa preto prostredníctvom svojho zapojenia do projektu Promotion of the Rights of Trafficked Persons in Bulgaria, Romania and Slovakia with Emphasis on Legal Support –  A Human Rights-Based Approach rozhodla od roku 2013 venovať aj týmto témam. Viac o projekte tu: http://ec.europa.eu/anti-trafficking/entity.action?path=EU+Projects%2FHO...