Najčastejšie otázky o utečeneckej kríze

Vzhľadom na množstvo otázok, ktoré dostávame, rozhodli sme sa niektoré naše odpovede zverejniť. Ak by ste mali ďalšie otázky, kontaktujte nás na hrlhrl.sk. 

1.) Čo všetko musí utečenec splniť ak chce získať azyl na Slovensku? Koľko žiadostí evidujeme?

 
Medzinárodné právo definuje utečenca ako osobu, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu, a ktorá sa nemôže alebo nechce do tejto krajiny vrátiť pre opodstatnený strach z prenasledovania súvisiaceho s národnosťou, rasou, náboženstvom, politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. Žiadateľ o azyl je ten, kto sa o uznanie svojho postavenia ako utečenec, uchádza.
Aby mohol cudzinec na Slovensku získať azyl, musí požiadať o azyl a preukázať, že spĺňa podmienky tejto definície. Azyl však rozhodne nemôže získať osoba, ktorá sa v minulosti dopustila závažných nepolitických trestných činov, vojenských trestných činov, genocídy, trestných činov proti ľudskosti a iného konania v rozpore s cieľmi a zásadami OSN.
Slovenská republika udeľuje azyl aj najbližším rodinným príslušníkom osoby, ktorá získala azyl (iba členom tzv. nukleárnej rodiny – manželovi, slobodným neplnoletým deťom, rodičom neplnoletého utečenca).
V neposlednom rade je slobodným rozhodnutím Slovenskej republiky, že môže azyl udeliť aj z humanitných dôvodov, spravidla ťažko chorým, starým alebo zraniteľným cudzincom, pre ktorých by návrat domov bol neznesiteľný z iných než utečeneckých dôvodov.
Za prvých 7 mesiacov roku 2015 požiadalo na Slovensku o azyl 122 cudzincov. Za celý minulý rok to bolo 331 osôb a v roku 2013 441 žiadateľov o azyl.

2.) Je v súlade s medzinárodnými dohodami o azyle, aby utečenci nežiadali o azyl v prvej bezpečnej krajine, do ktorej prídu? Napríklad či by Sýrčania nemali žiadať o azyl povedzme v Turecku a či majú právo vyberať si krajinu, v ktorej chcú azyl.

Základom medzinárodnej ochrany utečencov je Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951. Tento dohovor definuje, kto je utečencom - osoba, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu, a ktorá sa nemôže alebo nechce do tejto krajiny vrátiť pre opodstatnený strach z prenasledovania súvisiaceho s národnosťou, rasou, náboženstvom, politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. Podanie žiadosti o azyl v prvej bezpečnej krajine však nie je podmienkou pre získanie postavenia utečenca podľa tohto dohovoru. Z medzinárodného práva nemožno teda odvodiť priamu povinnosť žiadať o azyl v prvej bezpečnej krajine, ale ani výslovné právo utečenca si krajinu azylu vybrať.
Na základe dohovoru majú štáty povinnosť každú žiadosť a azyl prijať a podrobne preskúmať, či ide o utečenca. Táto povinnosť každého štátu, ktorý Dohovor podpísal, platí, aj keď sa štáty rozumne snažia primeraným spôsobom si bremeno prijímania utečencov podeliť. Uplatňovania koncepcie prvej bezpečnej krajiny je práve jedným zo spôsobov medzinárodného rozdelenia bremena prijímania utečencov. Medzi obdobné nástroje patrí aj súčasný tzv. Dublinský systém (žiadosti o azyl je povinná vybaviť spravidla tá krajina, cez ktorú na územie EÚ cudzinec vstúpil) platný medzi európskymi štátmi, a napokon aj navrhované kvóty.
Koncepcia prvej bezpečnej krajiny azylu podporuje pretrvávajúce nerovnomerné rozdelenie utečencov medzi rozvojové a rozvinuté západné krajiny v pomere 85:15. Vďaka nej najväčšie množstvo utečencov zostáva v krajinách bezprostredne susediacich s krajinou ich pôvodu. Koncepcia prvej bezpečnej krajiny však neoslobodzuje zmluvné štáty od posúdenia každej žiadosti o azyl, ani od priznania štatútu utečenca osobe, ktorá spĺňa podmienky podľa Dohovoru.
Vo všeobecnosti sa štáty zhodujú na tom, že utečenca možno vrátiť do prvej krajiny azylu za predpokladu, že má do tejto krajiny oprávnenie vstúpiť a usadiť sa v nej, je v nej chránený pred nebezpečenstvom a pred návratom do nebezpečenstva, a že mu umožní trvalé riešenie jeho utečeneckej situácie, ktorým je bezpečný návrat domov alebo integrácia do miestnej hostiteľskej komunity. Za splnenia týchto predpokladov možno teda očakávať, že utečenec nemá dôvod z prvej krajiny azylu pokračovať ďalej. Posúdenie splnenia podmienok bezpečia a prospektu trvalého riešenia z pohľadu utečenca a z pohľadu štátov sa však môže diametrálne odlišovať.
 
3.) Ako vyzerá proces, keď zadržia utečenca? Kedy ho presunú do inej krajiny a kedy zostáva na Slovensku?
 
V prípade zadržania cudzinca na území Slovenskej republiky, ktorý nemá potrebné povolenie na pobyt, cudzinecká alebo hraničná polícia musia zabezpečiť prítomnosť tlmočníka v jazyku, ktorý umožní komunikáciu s týmto cudzincom. Primárne, polícia zabezpečí prehliadku takéhoto cudzinca, aby sa uistila, že u seba nemá nejaké nebezpečné predmety. V mnohých prípadoch je primárne potrebné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, pitný režim a stravu, ak sú cudzinci po ceste vyčerpaní, dehydrovaní alebo vyhladovaní. Polícia cudzinca za pomoci tlmočníka poučí o jeho právach a povinnostiach v konaní, a vysvetlí mu, že sa dopustil neoprávneného vstupu alebo pobytu na Slovensku. Nasleduje vypočutie, počas ktorého polícia zisťuje, akou trasou, z akých dôvodov cudzinec neoprávnene na Slovensko pricestoval, prečo opustil svoju krajinu pôvodu, a aký bol cieľ jeho cesty.
Pokiaľ cudzinec počas konania na polícii požiada o azyl na Slovensku, slovenské štátne orgány začnú v jeho veci azylové konanie. Drvivá väčšina cudzincov na Slovensku o azyl nežiada. Ak sa v azylovom konaní zistí, že iná krajina má rozhodovať o jeho žiadosti o azyl, slovenské úrady požiadajú túto krajinu o jeho prevzatie.
Ak cudzinec o azyl nežiada a nemá iný dôvod, pre ktorý by sa mohol na Slovensku zdržiavať, polícia začne konať o jeho vyhostení. Buď mu určí lehotu na dobrovoľné vycestovanie z územie Slovenskej republiky, alebo polícia priamo vykoná jeho vyhostenie. Vyhostenie sa vykonáva spravidla do krajiny, odkiaľ cudzinec nelegálne k nám prišiel, alebo do krajiny jeho pôvodu.
  
4.) Ako sa dá rozpoznať ekonomický migrant od utečenca?

Na prvý pohľad sa rozpoznať nedajú. Ekonomických migrantov motivuje k migrácii hľadanie lepších zárobkových, vzdelávacích a životných príležitostí. Utečenec má prevažne dôvody, ktoré súvisia s nebezpečenstvom, prenasledovaním, vojnovým násilím, nedostatkom ochrany zo strany domovskej krajiny. Samozrejme, utečenec ako každý iný človek, musí každý deň riešiť tiež otázku prežitia. Tým, že sa niekto stane utečencom, neznamená to, že sa pre neho ekonomické otázky stávajú irelevantnými. Na rozdiel od utečenca, ekonomický migrant nemá dôvody, ktoré by súviseli s prenasledovaním, vojnou alebo nedostatkom ochrany života alebo slobody v krajine pôvodu.
 
5.) Ako sa postupuje v prípade, že pri sebe žiadateľ o azyl nemá žiadne doklady? Dá sa vôbec reálne zhodnotiť, či ide o utečenca?
 
Je pravdou, že mnohí utečenci nemajú doklady ani len o svojej totožnosti. Odchod utečencov z krajiny býva často príliš náhly. Narýchlo si z domu vezmú spravidla len úplne nevyhnutne potrebné veci. Pokiaľ niekto nebol vlastníkom pasu alebo identifikačného preukazu, v čase úteku pred nebezpečenstvom je prineskoro myslieť na jeho vybavenie. Zároveň mnohé represívne režimy nevydávajú osobám, ktoré považujú za nežiadúce, ba dokonca celým skupinám obyvateľstva, doklady vôbec, ako súčasť svojej štátnej politiky. V prípade zúriacej vojny a zlyhaných štátov, sú štátne orgány neschopné pre svojich občanov akékoľvek doklady vydať. Niektoré im ich nechcú vydať, pretože sa usilujú zabrániť mladým mužom v opustení krajiny, aby ich mohli povolať do armády.
Doklady totožnosti, matriky a evidencie obyvateľov, tak ako ich poznáme my v EÚ, sa v mnohých krajinách alebo ich zaostalejších regiónoch vôbec nevyužívajú. Mnohí ľudia nepoznajú vôbec svoj presný dátum narodenia, a niektorí dokonca aj rok narodenia iba odhadujú. Našťastie, pre určenie toho, či ide alebo nejde o utečenca, je presná totožnosť a presný dátum narodenia vlastne úplne irelevantný. Najdôležitejší je osobný príbeh utečenca, individuálne dôvody jeho odchodu z krajiny pôvodu, a to či tieto dôvody súvisia s definíciou utečenca. Tieto dôvody sa podrobne porovnávajú s dostupnými informáciami o krajine jeho pôvodu. Pokiaľ vznikne pochybnosť o tom, či žiadateľ o azyl skutočne pochádza z krajiny, o ktorej tvrdí, že je jej občanom, v azylovom konaní existujú sofistikované techniky, ktorými sa overuje, či cudzinec hovorí miestnym dialektom, má lokálny prízvuk, má primeranú znalosť miestnych pomerov, geografie a reálií.

6.) Ako žiadatelia o azyl dokazujú, že sú vo svojej krajine prenasledovaní? Komunikujú migrační úradníci aj s ich domovskými krajinami?

V azylovom konaní platí, že dôkazy o prenasledovaní sú spravidla nedostupné alebo sa len veľmi ťažko obstarávajú. Azyloví úradníci ale ani samotní utečenci nemôžu kontaktovať úrady krajiny pôvodu bez toho, aby tým ohrozili život a bezpečnosť seba alebo rodinných príslušníkov v krajine pôvodu. Kľúčovou pre posúdenie žiadosti o azyl je preto podrobná výpoveď žiadateľa o azyl, ktorá sa porovná s informáciami o krajine pôvodu. Tieto informácie sa spravidla získavajú z množstva správ štátnych orgánov rôznych štátov, medzinárodných alebo mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú skúmaniu bezpečnostnej situácie a dodržiavania ľudských práv vo svete, medzinárodných alebo miestnych médií atď. Aby si azyloví úradníci vytvorili čo najobjektívnejší obraz o konkrétnej krajine a o veľmi špecifickom probléme súvisiacom s tvrdeným prenasledovaním, musia si zadovážiť čo najväčšie množstvo presných a aktuálnych verejne dostupných informácií z viacerých spoľahlivých, pokiaľ možno aj primárnych, zdrojov informácií. Dôkazmi v konaní môžu byť aj znalecké posudky, ktoré vyhodnocujú rôzne zranenia alebo duševné poruchy, či traumy spôsobené prenasledovaním, prípadne mučením, či iným neľudským zaobchádzaním.

7.) Ako dlho musia stráviť utečenci v táboroch? A aké sú potom ich možnosti, zostanú v krajine?
 
Žiadatelia o azyl sú umiestnení v azylovom zariadení, v prvom kroku je to záchytný tábor. Tento slúži predovšetkým na zdravotnú prehliadku čo trvá spravidla 3 až 4 týždne. Pokiaľ je žiadateľ o azyl zdravý a nemá žiadne nákazlivé ochorenie, je umiestnený v pobytovom tábore. Pobyt v pobytovom tábore nie je časovo ohraničený, žiadateľ sa tam môže zdržiavať, kým nie je jeho prípad definitívne vyriešený. Prvé rozhodnutie o azylovej žiadosti by mal dostať do 3 mesiacov. V prípade odvolania na súd, sa konanie predlžuje najmenej o ďalšie 3 až 6 mesiacov.
Záchytný tábor nemôže žiadateľ o azyl pred skončením zdravotnej prehliadky opustiť, pobytový tábor opúšťajú žiadatelia o azyl na základe priepustky. Ak má žiadateľ o azyl dostatok finančných prostriedkov, alebo má garanta, môže bývať aj na súkromnej adrese.
Žiadateľ o azyl sa môže počas azylového konania voľne pohybovať po území Slovenskej republiky, nesmie ho však opustiť, v takom prípade by bol jeho prípad zastavený.
Ak polícia verí, že žiadateľ o azyl z územia Slovenskej republiky utečie ešte pred tým, než sa podarí zistiť dôvody jeho žiadosti o azyl, môže rozhodnúť o jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia. Takýto žiadateľ nebýva potom v azylovom tábore, ale v policajnom zariadení s prísnym režimom odňatia slobody. V režime odňatia slobody sa v súčasnosti na Slovensku nachádza najviac cudzincov, v procese prípravy ich návratu do Maďarska, lebo tam pre príchodom k nám požiadali o azyl alebo preto, lebo je preukázané, odtiaľ k nám nelegálne prišli. Odňatie slobody je zdôvodnené zdĺhavým procesom prevzatia zodpovednosti za nich zo strany Maďarska a rizikom, že keby nebola ich osobná sloboda obmedzená, pokračovali by na svojej ceste za azylom do západných krajín EÚ. Najdlhšie môžu byť zaistení na 6 až 18 mesiacov, vrátane rodín s deťmi.
A žiadateľ o azyl je úspešný, získava azyl a s ním trvalý pobyt na Slovensku alebo doplnkovú ochranu a prechodný pobyt na jeden rok. Tento pobyt sa vzťahuje iba na Slovensko, a do iných krajín EÚ môže cestovať len na výlet alebo na návštevu. Alebo musí žiadať o povolenie na pobyt podľa ich zákonov.
 
8.) Prechádzajú utečenci zdravotnými prehliadkami predtým ako vstúpia do utečeneckých táborov?
 
Zdravotnú prehliadku absolvujú žiadatelia o azyl v záchytnom tábore, ktoré je prvým krokom v azylovom konaní. Až keď je zdravotný stav preverený, a cudzinec netrpí prenosným ochorením, je mu povolená vychádzka mimo tento tábor a čo najskôr je presunutý do pobytového tábora s voľnejším režimom.
Pokiaľ sú cudzinci zaistení, o ich zdravotný stav sa stará polícia prostredníctvom zdravotníckeho personálu, ktorí je k dispozícii v útvaroch policajného zaistenia. V prípade potreby osobitnej zdravotnej starostlivosti, policajti sprevádzajú cudzinca mimo útvar k odbornému lekárovi.
 
9.) Čo znamená tranzitná krajina? A prečo Slovensko nie je cieľovou krajinou?

Tranzitná krajina je krajina, v ktorej sa cudzinci prevažne nemajú záujem usadiť natrvalo.
V prípade migrácie za prácou alebo za vzdelaním, je nevyhnutné, aby si cudzinec najprv určil cieľovú krajinu, pretože si najprv musí vybaviť povolenie na vstup a pobyt podľa zákonov konkrétnej krajiny. Vopred potrebuje vedieť, kde bude pracovať alebo chodiť do školy. Tranzitnou krajinou v tomto prípade je tá krajina, ktorá sa nachádza na ceste medzi krajinou pôvodu a cieľovou krajinou.
Utečenci si však vo väčšine prípadov nevedia svoju cestu takto vopred naplánovať, najmä pokiaľ je ich útek pred nebezpečenstvom náhly. Preto niektorí utečenci nemajú určenú presnú cieľovú krajinu, zaujíma ich len, či ide o bezpečnú krajinu. Iní si zhromažďujú množstvo informácií o tom, ktorá krajina je bezpečná, dostupná, otvorená pre utečencov, ako aj o integračnej podpore na začiatok nového života a o zárobkových príležitostiach v danej krajine. Podľa toho sa rozhodujú o svojej cieľovej krajine. Slovensko je síce bezpečná krajina, ale nemá medzi utečencami reputáciu ako krajina, ktorá víta utečencov, a zároveň iné krajiny ponúkajú výhodnejšie štartovné balíčky a lepšie príležitosti uplatnenia sa pre utečencov.

10.) Kým sú žiadatelia v azylovom konaní, môžu voľne cestovať? Len v rámci krajiny, kde žiadajú o azyl, alebo aj v rámci Schengenu? A keď už získajú azyl a trvalý pobyt, môžu sa pohybovať po Únii tak, ako zvyšní občania členského štátu?
 
Po absolvovaní vstupnej zdravotnej prehliadky, sa môže žiadateľ o azyl počas trvania azylového konania voľne pohybovať po celom území Slovenskej republiky; nesmie ho však opustiť, v takom prípade by bol jeho prípad zastavený. Ak je žiadateľ o azyl úspešný, získava azyl a s ním trvalý pobyt na Slovensku alebo doplnkovú ochranu a prechodný pobyt na jeden rok. Tento pobyt sa vzťahuje iba na Slovensko, a do iných krajín EÚ môže cestovať len na výlet alebo na návštevu. Spravidla sa môže mimo krajiny azylu zdržiavať 3 mesiace v rámci jedného polroka. Ak by sa chcel zdržiavať dlhšie, nájsť si zamestnanie alebo usadiť sa v inej krajine EU, musí žiadať o povolenie na pobyt podľa zákonov v tejto krajine.

11.) Čo sa stane s neúspešnými žiadateľmi o azyl (aj po odvolaní)? Do ktorej krajiny ich vlastne oficiálne vyhostíme? A ako sa riešia neúspešní žiadatelia, ktorí nemajú doklady?
 
Ak bol žiadateľ o azyl v konaní neúspešný a nemá iný dôvod, pre ktorý by sa mohol na Slovensku zdržiavať, polícia začne konať o jeho vyhostení. Buď mu určí lehotu na dobrovoľné vycestovanie z územia Slovenskej republiky, alebo polícia priamo vykoná jeho vyhostenie. Vyhostenie sa vykonáva spravidla do krajiny, odkiaľ cudzinec nelegálne k nám prišiel (susedná krajina alebo iná tranzitná krajina), alebo do krajiny jeho pôvodu.
Vycestovanie ale aj vyhostenie je možné len za predpokladu, že cudzinec má platný pas. Pokiaľ ich nemá, musí polícia alebo priamo cudzinec osloviť najbližší zastupiteľský úrad krajiny jeho občianstva, so žiadosťou o vydanie náhradného cestovného dokladu.

12.) Ako je pobyt cudzincov a utečencov na Slovensku materiálne zabezpečený? Ako hodnotia cudzinci starosltivosť slovenských úradov, prístup polície a úradov?

Čo sa týka materiálneho zabezpečenia potrieb utečencov, najväčší problém sme doteraz zaznamenali v situácii pri zadržaní migrantov políciou na Slovensku. Zatiaľ čo ich cudzinecká alebo hraničná polícia vybavuje do 24 hodín, ak je potrebná urgentná zdravotmná staroslitvosť, kontaktujú zdravotníkov. Po 6 hodinách obmedzenia osobnej slobody má povinnosť zabezpečiť im stravu, zvyčajne z finančných prostriedkov samotných migrantov idú niečo nakúpiť. Ak migranti nemali finančné prostiredky, stretli sme sa zo situáciou, že v niekoľkých málo prípadoch nakúpili sami policajti alebo oslovili Slovenskú katolícku charitu. Bolo by prospešné, keby každé takéto policajné oddelenie malo k dispozícii určitý rozpočet, ktorý vedia v tejto situácii použiť, S takýmto riešením sme sa stretli v minulosti na slovensko-ukrajinskej hranici. Neviem, či to už medzitým polícia vyriešila pre všetky oddelenia cudzineckej polície, lebo v súčasnosti najviac migrantov zadržiavajú oddelenia na západnom Slovensku.

V azylových táboroch je len veľmi málo žiadateľov o azyl, ale starostlivosť o nich je systémovo dobre vyriešená. Až na individuálne sťažnosti, sme sa nestreli s tým, že by zabezpečenie nebolo dostatočné. Tí, ktorí sú umiestňovaní do azylových táborov si starostlivosť skôr pochvaľujú, pokiaľ nie je ich čakanie na vyriešenie ich prípadu pridlhé.

Najviac migrantov sa však ocitá v súčasnosti v útvaroch policajného zaistenia, kde vládne prísny policajný režim pozbavenia osobnej slobody. Aj v týchto zariadeniach je materiálna starostlivosť o cudzincov zládnutá a cudzinci nevznášajú žiadne námietky. Výrazným problémom je však komunikácia individuálnych potrieb zo strany cudzincov, ktorí neivládaj slovenský jazyk, napríklad pri riešení ich zdravotných problémov. Najväčším problémom zaistených cudzincov je samozrejme ich pozbavenie osobnej slobody, pričom zaistený sú najčastejšie na čas návratu do Maďarska. Maďarsko je kapacitne v súčasnosti tak vyťažené, že nezvláda migrantov prijímať naspäť, a preto je možné, že takýto cudzinci trávia v útvaroch policajného zaistenia len niekoľko kilometrov od maďarskej hranice aj niekoľko mesiacov. Je nesťastné, že v týchto útvaroch sú umiestňované aj rodiny s deťmi, pričom takéto rodiny predstavujú za poslkedné obdobie takmer polovicu zadržaných osôb. Pokiaľ majú finančné prostriedky, za stravu v zariadení si však musia platiť, čiže takýmto spôsobom prichádzajú o peniaze našetrené na cestu a začiatok nového života.

Prístup slovenských policajtov hodnotia cudzinci prevažne pozitívne, niektorí ich porovnávajú so svojimi skúsenosťami v iných krajinách a pochvaľujú ako sa k nim správali. V individuálnych prípadoch sme samozrejme zaznamenali tiež sťažnosti. Aj tu je najvypuklejším problémom komunikácia. Napriek prítomnosti tlmočníka pri policajných úkonoch, cudzinci tvrdia, že neporozumeli, že budú zaistení aj niekoľko mesiacov.

Pre utečencov hľadajúcich azyl v niektorej európskej krajine sú samozrejme najdôležitejšie vyhliadky na nový život. Správne si uvedomujú, že získanie azylu ešte nie je výhra, že je to len začiatok ich náročnej cesty integrácie a začatia nového života. Preto sa veľmi zaujímajú o možnosti, aké im hostiteľská krajina na začiatok ich integračnej cesty pripraví. Pýtajú sa na integračný program, pracovné príležitosti, intenzívny jazykový kurz a možnosť začať chodiť so školy. V tomto prípade je slovenský integračný program nedostatočný. Integračný program pre utečencov na Slovensku funguje takmer výhradne prostredníctvom projektov mimovládnych organizácií. Do konca roku 2014 zo zdrojov EÚ a potrebného spolufinancovania MV SR, v roku 2015 na minimalistickej úrovni prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity z verejných prostriedkov MV SR, pričom MV SR vypláca utečencom priamu materiálnu pomoc. Program trpí nedostatkom finančných prostriedkov a zároveň chýbajúcim záväzným systémom. Utečenci sa k pomoci dostávajú ad hoc, bez nároku na individuálnu pomoc. Pokiaľ prostriedky v rozpočtoch už nie sú, nemajú ani nárok na individuálnu pomoc.

Napriek tomu, mnohí azylanti rôznych národností a vierovyznaní sa na Slovensku úspešne integrovali a začali tu nový život. Vzhľadom na nedostatok sociálnych kontaktov a neznalosť slovenského jazyka je pre nich začiatok veľmi náročný. Na začiatku potrebujú nevyhnutnú pomocnú ruku sociálneho pracovníka v takmer každom aspekte svojho života, pri vyhľadávaní vhodnej práce, ubytovania, pri kontakte s úradmi, ktoré nie sú pripravené na komunikáciu s cudzincami, pri kontakte so zdravotníckymi pracovníkmi, umiestnení detí do školy atď. Najčastejšie nemajú nič, ani len finančné prostriedky na vybavenie dokumentov o udelenom pobyte na Slovensku. Nemajú ani dostatok ošatenia, žiaden nábytok, či vybavenie domácnosti. Preto je počiatočná, aj finančná pomoc, pre utečencov tak kľúčová, aby dostali šancu sa v nejakom čase postaviť na nohy a začať život ako plnohodnotný obyvateľ Slovenskej republiky.