Deti nepatria do väzenia: YUSUF ZO SUDÁNU, ZAISTENÝ NA MALTE, 16 ROKOV

Autor obrázku: Filippa Edghill http://www.filippaedghill.com/

Yusuf utiekol zo svojej rodnej dediny kvôli konfkiktu v Darfure. „Vojna je neúprosná, museli sme odísť zo svojej krajiny, pritom sme si nikdy neželali opustiť svoj domov. Ale už sme boli svedkom mnohých vecí, veľmi krutých a zlých udalostí.“ hovorí Yusuf.

„Keď som odišiel z Darfuru.....pred mojimi očami, o 10 hodine dopoludnia, znásilnili moje sestry. Mal som 16 rokov, ale nikdy na to nezabudnem. Nikdy na to nezabudnem. Potom predo mnou zabili môjho otca a dvoch bratov.“

Celá Yusufova dedina sa po útoku dala na útek. „Pochovali sme mŕtvych a tí ktorí prežili, sme odišli.“

„Nikto, kto prežil, nemohol na tom mieste ostať.“ hovorí.

Yusuf odišiel so svojou matkou a dvomi sestrami. Ich dedina bola blízko hranice, preto im netrvalo dlho kým sa dostali do Čadu. Počas 11 dní bol v utečeneckom tábore. Ale „tábor nebol bezpečné miesto. Niektorí ľudia sa snažili zvonku dostať dovnútra tábora, aby mohli ostatných napádať. Strieľali, priplížili sa v noci, milície a unášali ľudí.“ Strážcovia, ktorí ich umistnili v tábore, trvali na tom, že o matky sa postarajú, ale mladí muži neboli v tábore v bezpečí. Povedali im, že majú radšej odísť."

‘Tak sme odišli. Prišli sme do Líbye, a potom sem (na Maltu).“

Chlapci z Yusufovej dediny neodišli z tábora všetci spolu. Yusuf odišial v skupine so štyroma ďalšími chlapcami. Skupina chvíľu spolu cestovala autom, potom sa rozdelili. Yusuf našiel líbyjského obchodníka so zvieratami, ktorý súhlasil, že vezme Yusufa do Líbye, ak sa počas cesty bude starať ovce. Muž priviezol Yusufa do Tripolisu. Cesta trvala 14 dní.

Autor obrázku: Filippa Edghill http://www.filippaedghill.com/

Yusuf ostal v Tripoli 3 dni. „Keď som prišiel, Sudánci mi povedali, že vidíš v Darfure začala vojna. A ty nemáš žiadne identifikačné doklady, Nechoď vonku, na ulicu alebo kdekoľvek. Ak ťa chytí polícia, môžu ťa vrátiť naspäť do Sudánu. Pošlú ťa späť. Odovzdajú ťa vláde a vláda ťa dá zabiť. Nevychádzaj z domu, lebo nemáš pasy, ani iné doklady totožnosti, nemáš občiansky preukaz, nemáš nič.“

„Povedal som tým ľuďom: „Mám ešte trochu peňazí, nie veľa, Mám $500”. Prevádzač, ktorý posiela ľudí z Líbye do Európy povedal Yousufovi, že ho cesta bude stáť $1000. Iný Sudánčan mu pomohol zohnať ďalších $500, aby si Yusuf mohol zaplatiť za miesto na lodi, s cieľom Taliansko. Na lodi, ktorá vyplávalia z Tripoli bolo 12 ľudí. Traja boli v Yusufovom veku. Ostatní boli starší.

„Stratili sme sa na mori. Šesť dní. Nemali sme už žiadnu vodu. Nemali sme palivo, ani jedlo. Iba sme sa modlili. Nemali sme svetlo, nemali sme benzín. Nič.“

„Na ktorúkoľvek stranu ste sa otočili, bolo to ako na púšti. Nič nevidíte. Žiadne svetlo, žiadni ľudia. Nič. Iba sme sa modlili. A hovorili sme si. Nič nemôžme robiť. Čokoľvek sa stane, sme prirpavení zomrieť. Sme pripravení sa utopiť. Možno nás nájdu žraloci a zjedia nás. Veľa vecí sme si hovorili.“

„Napokon nás našla pobrežná stráž a zachránili nás z mora.“