Deti nepatria do väzenia: JP Z AFRIKY, ZAISTENÁ VO VEĽKEJ BRITÁNII, 16 ROKOV

Autor/ka obrázkov: Manon De Jong http://www.monann.com/

JP mala 4 roky, keď prišla do Veľkej Británie so svojou mamou v roku 2003. Jej mama bola obeťou domáceho násilia zo strany jej partnera, niekoľko krát dokonca za prítomnosti JP. Násilie súviselo s tým, že matka nechcela povoliť obrezanie pohlavných orgánov svojej dcéry.

Po príchode do Veľkej Británie JP prekvitala. Stala sa populárnym dieťaťom, v škole je považovali za zdatnú a akademicky nadanú žiačku. Napriek tomu, po niekoľkých rokoch vo Veľkej Británii, boli aj s matkou zadržané pri imigračnej razii a boli umiestnené v stredisku Yarl´s Wood IRC (stredisku pre prisťahovalcov). Počas cesty bola JP údajne svedkom incidentu, pri ktorom imigračný úradník udrel jej mamu po hlave. Po zaistení, sa začala pomočovať do postele a menej jesť.

V júni 2009 bola JP svedkom násilného rozdelenia rodín protestujúcich v Yarl´s Wood. Okrem iných vecí, protestujúci namietali aj nepriaznivý dopad zaistenia na ich deti. JP hovorí, že videla krv, keď došlo k rozbitiu hlavy jedného z protestujúcich úderom do steny.

Pred vypuknutím tohto protestu, sa úrady snažili o vyhostenie JP a jej mamy z Veľkej Británie, čo sa napokon neuskutočnilo kvôli extrémnemu stresu, ktorú JP prežívala. V určitom momente po neúspešnom pokuse o vyhostenie, vysoký úradník pre práva detí z kancelárie UKBA (Pohraničnej agentúry Spojeného kráľovstva) povolil použitie sily v jej prípade, ak by znovu odporovala vyhosteniu.

V rámci druhého pokusu sa imigračné úrady snažili podviesť dievča tak, že ju požiadali, aby pomohla zamestnancom v IRC s nejakou prácou a následne ju zavreli v miestnosti so zamestnancami útvaru zaistenia. Až po približne hodine za ňou priviedli jej mamu. Napriek tomu, aj toto vyhostenie bolo nakoniec zrušené po tom, čo mu zabránili právnici. Po premiestnení do Tinsley House IRC bola rodina prepustená.

Mama bola po niekoľkých mesiacoch opäť zadržaná a jej dcéra žila v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov u príbuzných. Počas tohto obdobia, nezávislý psychoterapeut hodnotil JP a vyjadril obavy, že trpí PTSD (post-traumatickou stresovou poruchou), a že ďalšie obdobie zaistenia môže podnietiť ďalšie zhoršenie jej psychického života, samovražedné myšlienky a rozvinutie do psychózy. Napriek tomu bola JP nasledujúci mesiac zaistená a jej príbuzným ani nepovolili ju sprevádzať do Tinsley House.

Sociálny pracovník, ktorý dohliadal na priebeh razie sa údajne len prizeral, ako dievča berú, zatiaľ čo ona kričí a neutíšiteľne plače.

Po pár dňoch od umiestnenia v Tinsley House, našli JP s elektrickým káblom okolo krku, tvrdiac, že chce zomrieť. Pár dní na to odborný psychológ opätovne posúdil duševný stav JP a dospel k záveru, že trpí depresiou, úzkosťou a post-traumatickou stresovou poruchou.

Ďalší odborník zistil, že traumatické incidenty, ktoré JP zažila, mali za následok široké spektrum dopadov, zahrňujúcich zmeny v jej vnímaní samej seba, pocitov beznádeje a bezmocnosti, zmeny nálad, prehnané vyhýbavé a disasociačné správanie ako spôsob vyrovnania sa a vytlačenia ťažkých myšlienok z jej mysle.

Tento odborník popísal aj negatívny dopad na jej vývoji, konštatujúc, že zatiaľ čo sa JP zdala byť na vrchole detstva a počínajúcej puberty....psychologicky sa správala ako oveľa mladšie dieťa.