Deti nepatria do väzenia: ABRINET Z ETIÓPIE A JEJ DETI, CHEKOLECH, 7 ROKOV, ABDUL, 4 ROKY, HABIBA, 3 ROKY A FASSIL, 6 MESIACOV, V ZAISTENÍ V EGYPTE

„Boli sme zadržaní na hraniciach, takže našim zločinom bolo v skutočnosti „ilegálne prekročenie hraníc“ hovorí Abrinet.

Jej štyri malé deti vo veku 7, 4 a 3 roky a 6 mesiacov boli spolu s Abrinet umiestnené do väzenskej cely, v ktorej boli umiestení Egypťania odsúdení za spáchanie zločinov, zatiaľ čo jej manžel bol umiestnený inde.

„Bolo to v meste Aswan, a spolu s deťmi nás zavreli na 15 dní. Bola to neskutočne zlá a ťažká situácia. Boli sme bez akéhokoľvek jedla a bez matracov. Nemôžem o tom ani hovoriť – cítim hrôzu, keď mám o tom rozprávať.“

„Zamkli nás v tmavej miestnosti, nebol tam ani kúsok slnečného svetla. Nebolo tam dostatok miesta, aby sme si ľahli.“

„Raz denne nám podávali malý kúsok chleba cez takú dieru. Dávali nám ho s niečím čo nazývate syr. Bol veľmi zlý, akoby pokazený, takže sme to nemohli jesť, ale keďže sme boli vyhladovaní, museli sme jesť, aby sme prežili.“

„Počas nášho pobytu vo väzení sa tam narodili dve deti. A bolo tam ďalších osem žien. Jedna z nich, Eritrejčanka, zomrela priamo vo väzení. Väzenská cela bola nechutná, veľmi páchla močom a špinou. Bolo to veľmi zlé. A táto žena stratila chuť do jedla a nemohla nič zjesť. Nakoniec kvôli hladovke zomrela.“ Chekolech spomína na život v cele: „Môj brat nerád chodil do kúpeľne, nechcel chodiť sám, a preto som stále išla s ním, keď sa umýval a podobne. Raz si pamätám, že keď sme boli na toalete, počuli sme niekoho plakať a on sa ma opýtal čo sa deje. A prišla som za mamou a opýtala sa jej čo sa deje."

Moja mama plakala a povedala mi, že Eritrejčanka zomrela. Toľko si pamätám: hladovali sme a nemali sme nič, kým sme boli v zaistení. A jedlo bolo veľmi zlé.“

Podľa Abrinet: „Vo väzenskej cele bola toaleta. Bola nechutná a strašne smrdela. Bola umiestnená priamo v tej cele, každý ju tam používal. Ak vás zobrali policajti do inej miestnosti na podpis alebo na nejaké vypočutie, keď sme sa vrátili do cely, zistili sme, že to boli väzni, kto nám ukradol oblečenie, nie polícia.“

Po 15. dňoch bola Abrinet aj s deťmi premiestnená do väzenia v Káhire, zatiaľ čo jej manžel zostal od nich oddelený. V druhom väzení/zaistení bola rodina zadržiavaná ďalšie štyri mesiace.

Vyjadrite svoj postoj a pomôžte, aby deti ako Natália a jej brat mohli ostať mimo zaistenia. Podpíšte petíciu na ukončenie zaistenia detí. www.endchiddetention.org
#endchilddetention 
#detinepatriadovazenia

Originálny príspevok v angličtie nájdete na http://endchilddetention.org/artwork/abrinet/

Autorka Filippa Edghill http://www.filippaedghill.com/